Duchovní trpaslíci

Ak sa myseľ bude ustavične zaoberať duchovnými vecami, nemusíme zostať duchovnými trpaslíkmi. Samotná modlitba o to nestačí. Svoju myseľ musíš cvikom sústreďovať na duchovné veci; cvik dáva silu. Mnohí kresťania sú priam na ceste, ktorou možno stratiť oba svety. Byť polovičným kresťanom a spolovice svetským človekom znamená, že len stotinou budeš kresťanom a zvyškom budeš svetákom.1PS 173.2

Boh požaduje duchovný život, a predsa tisíce ľudí hovorí: „Neviem, prečo je to, že nemám nijakú duchovnú silu, neviem sa tešiť z Božieho Ducha.“ No o chvíľu, keď ide o svetské záležitosti, tí istí ľudia ožijú, sú zhovorčiví, ba nadmieru výreční. Len sa započúvajme do svedectiev takých ľudí v zhromaždení. Sotva sa zmôžu na tucet polohlasných slov. Sú to muži a ženy sveta. Zaoberali sa svetskými záujmami natoľko, že ich schopnosti sú vycvičené uvažovať len v tomto smere. V duchovných veciach sú však slabí ako deti, hoci by mohli byť silní a rozumní. Neradi premýšľajú o tajomstve zbožnosti, nepoznajú nebeskú reč a nevychovávajú si myseľ, aby boli pripravení spievať nebeské piesne alebo sa tešiť z duchovného úsilia, ktoré tam upúta pozornosť všetkých.1PS 173.3

Svetskí kresťania nepoznajú nebeské veci. Nikdy nebudú privedení k bránam nebeského Jeruzalema, aby smeli budovať to, čo ich dosiaľ príliš nezaujímalo. Necvičili si myseľ, aby sa tešila zo zbožnosti a z premýšľania o Božích veciach. Ako teda môžu vstúpiť do služieb neba? Ako sa budú radovať z duchovného života, zo svätosti neba, keď v tom nenachádzali záľubu na zemi? Nebeskú atmosféru bude tvoriť samá čistota. Oni sa však s ňou neoboznámili. Tu na svete sledovali len svoje prízemné záujmy a vedeli len to, kde sa niečoho zmocniť a čo robiť. Ustavičným cvikom sa rozvinuli nižšie sily, kým vyššie, vznešenejšie duševné schopnosti sa nedostatkom cviku nerozvinuli a nie sú schopné prebrať sa k duchovnému životu. Duchovné veci zostávajú nepovšimnuté, pretože sa na ne hľadí očami, ktoré milujú svet a ktoré nemôžu oceniť hodnotu a slávu nebeských vecí, lebo ich nevedia rozoznať od vecí pozemských.1PS 173.4

Myseľ treba vychovávať a cvičiť, aby milovala čistotu. Mal by si rozvíjať lásku k duchovným veciam. Musíš ju rozhojňovať, ak máš rásť v milosti a v poznaní pravdy. Túžby po dobrej a pravej svätosti budú iba na takej úrovni, na akú sa dostanú. Ak sa však zastavíš, nič nedosiahneš. Dobré úmysly sú správne, nebudú však nič platné, ak sa nebudú plniť dôsledne. Mnohí zahynú, hoci dúfajú, že sú kresťanmi a chcú sa nimi stať, no nijako sa nesnažia vynaložiť rozhodné úsilie, a preto budú na nebeskej váhe ľahkí. Vôľu treba správne usmerniť cvičením. Ja budem kresťanom celým srdcom; budem poznávať dĺžku a šírku, výšku a hĺbku dokonalej lásky. Počúvaj Ježišove slová: „Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ Kristus sa celkom postará, aby uspokojil dušu hladnú a smädnú po spravodlivosti.1PS 173.5