Formovanie charakteru
Silu charakteru formujú dva prúdy: moc vôle a moc sebaovládania. Mnohí mladí ľudia omylom pokladajú silnú, nespútanú vášeň za silu charakteru. Je však pravda, že ten, s kým si zahrávajú vášne, je človek slabý. Skutočná veľkosť a šľachetnosť človeka sa meria silou tých náklonností, ktoré si podrobuje sám, nie mocou tých sklonov, ktoré si podrobujú jeho. Najmocnejším človekom je ten, kto pri svojej citlivosti na urážky ešte vždy ovládne svoje vášne a odpustí svojim nepriateľom. Takí ľudia sú skutočnými hrdinami.1PS 425.1
Mnohí majú len biednu predstavu o tom, čím by sa mohli stať, preto vždy zostanú trpaslíkmi a obmedzenými ľuďmi, hoci znásobením síl, ktoré dostali od Boha, by mohli rozvinúť šľachetný charakter a šíriť vplyv, ktorý by získaval ľudí pre Krista. Poznanie je moc, ale rozumová schopnosť bez dobroty srdca je zdrojom zla.1PS 425.2
Boh nám dal rozumové i mravné schopnosti, ale tvorcom svojho charakteru je veľkou mierou každý sám. Budova každým dňom rastie. Božie slovo nás napomína, aby sme dbali, ako budujeme, aby sme videli, či je naša stavba založená na Večnej Skale. Prichádza chvíľa, ktorá preverí spoľahlivosť nášho diela. Teraz je čas, aby všetci rozvíjali schopnosti, ktoré im dal Boh, aby mohli formovať charakter užitočný už tu a platný aj pre vyšší život vo večnosti. Každý skutok života, akokoľvek málo dôležitý, ovplyvňuje tvorbu charakteru. Dobrý charakter je vzácnejší než svetské bohatstvo a jeho utváranie je najšľachetnejším dielom, do akého sa človek môže pustiť.1PS 425.3
Povahy sformované okolnosťami sú premenlivé, disharmonické a plné protirečenia. Ľudia s takouto povahou nemajú nijaký vyšší cieľ a zmysel v živote. Na iných nepôsobia nijakým zušľachťujúcim vplyvom. Žijú bezcieľne a nemravne.1PS 425.4
Krátky časový úsek života, ktorý tu máme, by sme mali zužitkovať múdro. Boh chce, aby jeho cirkev bola živou, odovzdanou a pracovitou cirkvou. Náš ľud, ako organizácia, je však teraz od toho ďaleko. Pán chce mať silných, odvážnych ľudí, činných, živých kresťanov, ktorí nasledujú pravý Vzor a budú pracovať preň a pre pravdu. Pán nám zveril najvážnejšie a najzákladnejšie pravdy ako svätý poklad a my by sme mali dosvedčiť, ako nám ovplyvnili život a povahu.1PS 425.5
*****
Pri olympijských hrách, na ktoré nás upozorňuje apoštol Pavel, sa od pretekárov vyžadovala najdôkladnejšia príprava. Celé mesiace ich cvičili majstri v takých výkonoch, ktoré mali vytvoriť telesnú zdatnosť a sviežosť. Živili ich stravou, ktorá mala udržať telo v najlepšom stave; ich odev nemal prekážať žiadnemu orgánu ani svalu.1PS 426.1
Ak sa teda tí, čo pretekali o pozemskú slávu, museli podrobiť takej prísnej disciplíne, ak chceli zvíťaziť, o čo viac sa treba pracovníkom v Božom diele starať o dôkladný výcvik a prípravu, ak chcú mať v práci úspech. Ich príprava by mala byť o to dôkladnejšia, ich vážnosť a sebazapieranie o toľko väčšie od snáh uchádzačov o pozemskú slávu, o koľko majú nebeské veci väčšiu hodnotu než veci pozemské. Myseľ i svaly treba cvičiť na náročnejšie a najdôležitejšie úsilie. Cesta k úspechu nie je nijaká pohodlná cesta, na ktorej by sme sa viezli v kráľovskom koči, je to skôr cesta hrboľatá, plná prekážok, ktoré možno zdolať len vytrvalým úsilím. (Testimonies For The Church, zv. 5, s. 552)1PS 426.2
*****
Ako málo vieme o dosahu svojich skutkov pre budúcnosť nás samých a iných ľudí. Mnohí si myslia, že málo záleží na tom, čo robia. Myslia si, že im nijako neuškodí, keď sem-tam navštívia nejaký koncert, či sa ľubovoľne pobavia. Takto satan usmerňuje ich túžby. Ani si neuvedomujú, že výsledky môžu mať ďalekosiahly význam. Môže to byť ohnivkom reťaze udalostí, ktorá človeka strháva do satanovho osídla a rozhoduje o večnej záhube.1PS 426.3
Každý skutok, akokoľvek malý, má svoje miesto vo veľkej dráme života. Uvážte, že túžba po jednoduchom ukojení chuti priviedla na svet hriech so všetkými jeho strašnými následkami. Neposvätené manželstvá Božích synov s ľudskými dcérami mali za následok odpadnutie, ktoré sa skončilo v potopnej skaze sveta. Zdanlivo bezvýznamný skutok sebeckého uspokojenia sa rozmohol do nezmerných revolučných výbuchov. Takýto je dnešný stav. Opatrných je len veľmi málo. Mnohí, ako kedysi Izraelci, nedávajú pozor na slová napomenutia, ale ženú sa za svojimi sklonmi. Spájajú sa so svetom navštevovaním takých zhromaždení, kde ich spozorujú iní; tým ukazujú cestu a ďalší ich nasledujú. Čo urobili raz, spravia znova, a po nich aj mnohí ďalší. Táto úvaha prisudzuje ľudskému životu úžasný význam. (Testimonies For The Church, zv. 5, s. 92.93)1PS 426.4
*****
Pre časnosť i večnosť budeme tým, čo z nás urobia naše zvyky. Životy tých, čo získali správne návyky a verne spĺňajú každú povinnosť, budú ako svetlá, vyžarujúce jasné lúče na cestu iným. Ak si však zvykáme na nevernosť, ak podporujeme ľahkovážnosť, lenivosť a nedbalosť, potom nám temnejší mrak než je polnočná tma zastrie výhľad v tomto živote a navždy nám zabráni vstupiť do večného života. (Testimonies For The Church, zv. 4, s. 452)1PS 426.5
*****
Celé Písmo je zjavením Božej slávy v Kristovi. Kto túto knihu prijíma, verí jej a poslúcha ju, tomu sa stane mocným pomocníkom pri premene charakteru. Písmo je jediným spoľahlivým prostriedkom rozumového vzdelania. (Testimonies For The Church, zv. 8, s. 319)1PS 427.1
*****
Kristovo náboženstvo nikdy neznižuje veriaceho človeka, nikdy ho nerobí hrubým a drsným, nezdvorilým alebo sebadôležitejším, vášnivým či tvrdošijným. Naopak, zjemňuje vkus, posväcuje úsudok, očisťuje, zušľachťuje myšlienky a podriaďuje ich Kristovi. Boh má pre svoje deti vznešenejší ideál, ako to môže pochopiť i tá najbystrejšia ľudská myseľ. Vo svojom svätom zákone nám predstavil črty svojej povahy. (Testimonies For The Church, zv. 8, s. 63)1PS 427.2
*****
Ideálom kresťanského charakteru je podobnosť Kristovi. Pred nami je otvorená cesta ustavičného pokroku. Máme dôjsť k istému cieľu, dosiahnuť určitú úroveň, v čom je zahrnuté všetko to dobré, čisté, šľachetné a vznešené. Ustavične by sme mali napredovať k dokonalosti charakteru a usilovať sa dosiahnuť ju. (Testimonies For The Church, zv. 8, s. 64)1PS 427.3