Postupujte dopredu!^{*Testimonies For The Church, zv. 4, s. 25-28.}

Dejiny Izraelcov sú napísané na poučenie a napomenutie všetkých kresťanov. Keď Izraelcov zvierali nebezpečenstvá a ťažkosti a cesta sa im zdala byť zatarasená, strácali vieru a začali reptať proti vodcovi, ktorého im určil Boh. Vytýkali mu, že ich uviedol do nebezpečenstva, kým on len poslúchal Boží hlas.1PS 315.1

Boží príkaz znel: „Postupujte dopredu!“ Nemali teda čakať, kým sa im cesta urovná a do všetkých podrobností pochopia plán svojho vyslobodenia. Božie dielo napreduje a Pán pripraví cestu svojmu ľudu. Váhať a reptať znamená nedôverovať Svätému v Izraeli. Boh prozreteľne priviedol Židov k horským pevnostiam, kde mali pred sebou Červené more, aby ich mohol vyslobodiť a navždy zbaviť nepriateľov. Mohol ich zachrániť aj inak, ale rozhodol sa pre tento spôsob, aby vyskúšal ich vieru a posilnil ich dôveru v neho samého.1PS 315.2

Nemôžeme obviňovať Mojžiša, že príčinou reptania ľudu proti jeho vedeniu si bol sám. Boli to ich odbojné, nepoddajné srdcia, ktoré ich zviedli ku kritike človeka, ktorého poslal Boh, aby ich vyslobodil. Kým Mojžiš v bázni pred Hospodinom a podľa jeho rady napredoval v plnej dôvere v jeho zasľúbenia, tí, čo ho mali podopierať, malomyseľneli a videli pred sebou len nešťastie, porážku a smrť.1PS 315.3

Pán má teraz na zreteli svoj ľud, ktorý verí prítomnej pravde. Chce dosiahnuť dôležité výsledky, a kým vo svojej prozreteľnosti k tomu smeruje, svojmu ľudu hovorí: „Postupujte dopredu!“1PS 315.4

Je pravda, cesta nie je ešte otvorená, keď však veriaci v sile viery odvážne vykročia, Boh im cestu vyjasní. Vždy budú takí, čo budú nariekať, ako starý Izrael, a ťažkosti svojho položenia zvaľovať na iných, ktorých Boh povolal nato, aby v jeho diele napredovali. Nepoznávajú, že Boh ich skúša tým, že ich privádza na miesta úzkostí, z ktorých ich nich okrem jeho ruky nemôže vyslobodiť.1PS 315.5

Sú chvíle, keď sa kresťanský život zdá byť v zovretí nebezpečenstiev a povinnosť akoby sa nedala splniť. Predstava veští náhlu skazu vpredu, otroctvo alebo smrť vzadu, ale Boží hlas ponad všetku malomyseľnosť hovorí predsa jasne: „Postupujte dopredu!“ Tento príkaz by sme mali poslúchnuť, nech by výsledok bol akýkoľvek, aj keby náš zrak nemohol preniknúť tmu a nohy sa nám už ponárali do studených vôd.1PS 315.6