Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Z pokladu svedectiev I. - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Nedocenené požehnanie

    Potom som sa vrátila do roku 1843 a 1844. Vtedy boli veriaci bezvýhradne odovzdaní Bohu, kým dnes to tak nie je. Čo sa stalo s týmto zvláštnym Božím ľudom? Videla som, že členovia cirkvi sa prispôsobili svetu a nechceli trpieť pre Božiu pravdu. Pozorovala som veľkú neochotu podriadiť sa Božej vôli. Bola som upozornená na Izraelcov pri odchode z Egypta. Boh ich milostivo vyviedol z otroctva, aby mu mohli slobodne, bez prekážok slúžiť. Chránil ich svojimi zázrakmi, navštevoval ich a skúšal v rôznych útrapách. Oni však aj po takom obdivuhodnom Božom konaní a mnohonásobnom vyslobodení zo skúšok a príkorí reptali. Vraveli: „Keby sme boli pomreli rukou nášho Boha v egyptskej krajine.“ Zatúžili po tamojšom cesnaku a cibuli.1PS 22.1

    Videla som, že mnohí vyznávači prítomnej pravdy sa divia reptaniu Izraelcov. Že by ich po takom predivnom Božom zaobchádzaní s nimi mohla ovládnuť toľká nevďačnosť a zábudlivosť? Anjel povedal: „Vy ste konali ešte horšie.“ Videla som, že Boh dal svojim služobníkom pravdu takú jasnú a zjavnú, že jej nemožno odporovať. Kamkoľvek idú, všade víťazia. Ich nepriatelia nemôžu prehlušiť presviedčajúcu pravdu. Svetlo tak zažiarilo, že Boží služobníci sa môžu kdekoľvek postaviť a jasnú, zrozumiteľnú pravdu nechať víťazne pôsobiť. Toto veľké požehnanie zostalo nepoznané a nedocenené. V skúškach sa niektorí začínajú utvrdzovať v názore, že majú mimoriadne ťažký život. Poniektorí z Božích služobníkov naozaj nevedia, čo sú očistné skúšky. Sami si občas pripravia nejaké trápenie a potom strácajú odvahu, ľahko sú zraniteľní a ich sebaúcta je urazená. Tým trpia nielen sami, ale rania aj iných a poškodzujú i dielo. Satan zveličuje ich skúšky a prebúdza v nich myšlienky, ktoré by mohli ochromiť ich vplyv a zmariť ich službu, keby im venovali plnú pozornosť.1PS 22.2

    Niektorí boli v pokušení opustiť dielo a pracovať manuálne. Videla som, že keby ich Božia ruka prestala chrániť a postihla by ich nejaká smrteľná choroba, vtedy by pochopili, čo je utrpenie. Strašné je reptať proti Bohu. Takí ľudia nechápu, že cesta, ktorou idú, je cesta hrboľatá, krížová a plná sebazapierania. Preto nesmú očakávať, že všetko pôjde hladko, akoby šli širokou cestou.1PS 22.3

    Videla som, že niektorí Boží služobníci, ba i kazatelia, veľmi ľahko malomyseľneli. Tak rýchlo sa rozhorlia, že podceňovanie a urážky cítia aj vtedy, keď o to vôbec nejde. Svoj životný údel pokladajú za príliš ťažký. Neuvedomujú si, ako by sa cítili, keby ich Boh prestal chrániť a zovrela by ich hlboká duševná tieseň. Život by im pripadal desaťkrát ťažší, než predtým, keď boli v Božom diele a mali prejsť skúškami a odriekaním pod Božím dohľadom. Niektorí pracovníci v Božom diele si vôbec neuvedomujú, kedy vlastne majú ľahký život. Hoci zažili tak málo odriekania, nedostatku a namáhavej práce či duševnej trýzne, že o tom nevedia ani v čase pohody, keď sú na výslní Božej lásky, a takmer bez akýchkoľvek úzkostí, predsa si myslia, že bremeno skúšok je príliš ťažké. Videla som, že ak títo ľudia nebudú obetaví, pracovití a sebazapieraví, Pán ich zavrhne. Neuzná ich za svojich verných služobníkov a povolá tých, čo budú pracovať horlivo, usilovne a úprimne, teda ľudí, ktorí rozpoznajú naliehavosť času. Boží služobníci musia cítiť zodpovednosť za ľudí a, obrazne povedané, plakať medzi sieňou a oltárom s prosbou: „Ušetri, Pane, svoj ľud.“1PS 22.4

    Niektorí Boží služobníci sa službe odovzdali tak bezvýhradne, že duševná práca, ustavičná starostlivosť a odriekanie ich celkom vyčerpávajú. Iní takého bremeno neskúsili niesť a ani ho nechceli na seba vziať. No práve tí si myslia, že majú tvrdý život, hoci nikdy nijaké ťažkosti nezažili. Nikdy neprešli krstom utrpenia a ani v budúcnosti ním neprejdú, dokiaľ budú prejavovať takú slabosť a nedostatok duchovnej sily a kým si budú hovieť v pohode. Pán mi ukázal, že kazateľov musí prebudiť bič, ktorý zasiahne lenivých, nedbalých, váhavých a ustarostených len o seba. Zostanú len očistení, verní a sebaobetaví, čo sa nebudú starať o vlastné pohodlie, ale verne budú slúžiť slovom i učením a pre Krista ochotne podstúpia a vytrpia všetko v záujme záchrany tých, za ktorých zomrel. Týmto služobníkom by určite pomohlo, keby si uvedomili, aké zlorečenstvo ich stihne, ak nebudú plniť svoje evanjelijné poslanie. Všetci si to však neuvedomujú.1PS 23.1

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents