Svätá zodpovednosť strážcu

„Človeče, teba som ustanovil za strážcu pre dom Izraela. Ak počuješ slovo z mojich úst, varuj ich v mojom mene.“ Ezechiel 33,7. Strážcovia musia žiť v Božej blízkosti, aby počuli jeho slovo a cítili pôsobenie jeho Ducha, aby sa ľud nespoliehal na nich nadarmo. „Ak poviem bezbožnému: Bezbožný, určite zomrieš! ale ty nepovieš nič, aby si varoval bezbožného pred jeho spôsobom života, ten bezbožný zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky. No ak budeš bezbožného varovať pred jeho spôsobom života, aby sa odvrátil od neho, ale neodvráti sa od svojho spôsobu života, on zomrie pre svoju vinu, ale ty si si zachránil život.“ Ezechiel 33,8.9. Kristovi vyslanci by mali dbať o to, aby svojou nevernosťou nezahynuli sami a nepripravili záhubu tým, čo ich počúvajú.1PS 374.4

Boli mi ukázané zbory v rozličných štátoch, ktoré vyznávajú Božie prikázania a očakávajú Kristov druhý príchod. Je v nich veľmi veľa ľahostajnosti, pýchy, lásky k svetu a chladnej formálnosti. Títo ľudia sa svojím nedostatkom zbožnosti podobajú starému Izraelu. Mnohí žijú zdanlivo zbožne, a predsa sa nevedia ovládať. Premáha ich chuť a žiadostivosť. Na prvom mieste je vlastné ja. Mnohí sú svojvoľní, panovační, vystatovační, pyšní a neposvätení. Niektorí z nich sú kazateľmi zvestujúcimi sväté pravdy. Ak sa nebudú kajať, Pán pohne ich svietnikom. Zlorečenstvo, ktoré Kristus vyslovil nad neplodným figovníkom je kázňou pre všetkých formalistov a vystatovačných farizejov, ktorí majú hodne lístia, ale nijaké ovocie. Aká to výčitka tým, čo majú formu zbožnosti, ale svojím nekresťanským životom popierajú jej moc! Ten, ktorý sa zľutoval aj nad najväčším hriešnikom, ten, ktorý nikdy neodmietol pravú pokoru a pokánie, nech by vina bola akákoľvek veľká, zdrvujúcimi výčitkami šľahal tých, čo mali plné ústa vyznania a pobožnosti, ale svoju vieru zapierali skutkami.1PS 374.5