Pravé a falošné bohatstvo

„Ak už aj svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, akáže je potom sama tma?“ Matúš 6,23. V živote týchto ľudí bolo obdobie, keď sa im svetlo, ktoré si nevážili, stalo tmou. Anjel povedal: „Nemôžete milovať a uctievať pozemské poklady a súčasne mať aj pravé bohatstvo.“ Keď prišiel mládenec k Pánu Ježišovi povedal: „Dobrý Majstre, čo dobrého robiť, aby som mohol mať večný život?“ Matúš 19,16. Pán Ježiš mu dal možnosť vybrať si: buď sa zriekne svojho majetku a prijme večný život, alebo si ponechá majetok a stratí večný život. Pozemské bohatstvo malo preň-ho väčšiu cenu než poklad v nebi. Podmienka, že sa musí zriecť svojho majetku a rozdať ho chudobným, aby sa mohol stať Kristovým nasledovníkom a získať večný život, schladila jeho prianie a on odišiel zarmútený.1PS 90.1

Videla som, že tí, čo sa šialene hnali za pozemskou korunou, používali každý prostriedok, len aby získali bohatstvo. V tomto ohľade boli z toho až chorí. Všetky ich myšlienky a všetka ich energia sú zamerané na získanie pozemského bohatstva. Šliapu po právach iných, utláčajú chudobných a robotníkov okrádajú o mzdu. Ak môžu využívať chudobnejších a nie takých chytrých ako oni, a ak si tým môžu rozhojniť svoje bohatstvo, ani na okamih nezaváhajú, zdierajú úbožiakov, aj keby ich mali pripraviť o všetko.1PS 90.2

Aj ľudia, ktorých hlavu pokrývali šediny a tvár zbrázdili starosti, chamtivo siahali po pokladoch a korune. Hoci boli takí starí, že mali pred sebou už len pár rokov života, predsa si chceli zabezpečiť pozemské poklady. Čím boli bližšie k hrobu, tým úzkostlivejšie lipli na bohatstve. Nepodporili ani svojich príbuzných. Členovia ich vlastnej rodiny museli často nadmerne pracovať, len aby ušetrili peniaze. Z takto ušetrených peňazí nemal nikto úžitok, ani oni sami. Im stačilo vedomie, že ich majú. Požiadavka, že by mali niekomu v núdzi pomôcť alebo podporiť Božie dielo, by ich zarmútila. Radi by síce prijali dar večného života, ale nechcú, aby ich to niečo stálo. Podmienky sú príliš ťažké. Abrahám by však nebol ušetril ani svojho jediného syna. V poslušnosti Bohu bol ochotnejší z toho najcennejšieho čo mal obetovať viac, než mnohí niečo zo svojho pozemského bohatstva.1PS 90.3

Bolo žalostné vidieť tých, čo mali dorastať k sláve a denne sa blížiť k nesmrteľnosti, ako napínajú všetky svoje sily, len aby si zachovali svoje pozemské poklady. Videla som, že takí ľudia by si nebeské poklady nevedeli ani oceniť. Lipnutie na všetkom pozemskom prejavujú svojimi skutkami, ktoré svedčia, že si dostatočne nevážia nebeské dedičstvo, aby preň priniesli nejakú obeť. Mládenec prejavil ochotu zachovávať prikázania, a predsa mu Pán povedal, že mu niečo chýba. Prial si večný život, no viac miloval pozemský majetok. Mnohí sa klamú. Nehľadajú pravdu ako skrytý poklad. Ich sily nie sú dobre využité. Ich myseľ, ktorá by mala byť osvietená nebeským svetlom, je zmätená a znepokojená. „Prichádzajú starosti sveta, klam bohatstva a iné rozličné žiadosti a udusia slovo, takže zostáva bez úžitku.“ Marek 4,19. Anjel povedal: „Takí nemajú výhovorku!“ Videla som, ako sa svetlo od nich odvrátilo. Nechceli porozumieť vznešeným a dôležitým pravdám pre tento čas; mysleli si, že sa im dobre darí aj bez nich. Svetlo poznania im úplne zhaslo a oni tápu v tme.1PS 91.1