Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Z pokladu svedectiev I. - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Do celého sveta

    Určite narazíme na odpor, ktorý pochádza zo sebeckých pohnútok, obmedzenosti a predsudkov, no predsa by sme mali neohrozene, odvážne a živou vierou „rozsievať pri všetkých vodách“. Satanove nástroje sú strašné, stretneme sa s nimi a musíme ich porážať. Svoje úsilie nesmieme obmedziť len na našu vlasť. Pole je celý svet, žnivo dozrelo. Kristus pred svojím nanebovstúpením prikázal učeníkom: „Choďte do celého sveta a zvestujte evanjelium všetkému stvoreniu.“ Marek 16,15.1PS 271.1

    Veľmi nás bolí, keď vidíme, ako sa poniektorí z našich kazateľov potulujú po zboroch, zdanlivo niečo konajú, no zo všetkej tej činnosti sa nemôžu ničím preukázať. Pole je svet. Mali by vyjsť medzi neveriacich a privádzať ich k pravde. Svojich bratov a sestry odkazujeme na Abrahámov príklad, keď na Boží rozkaz šiel na vrch Mórija obetovať svojho syna. Tu šlo o poslušnosť a obeť. Mojžiš bol na kráľovskom dvore a pred sebou mal budúcnosť. On sa však odvrátil od zvodného pokušenia a „odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej si zvolil trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu. Kristovo pohanenie pokladal za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta“. Židom 11,24-26.1PS 271.2

    Apoštolovia nepokladali ani vlastný život za príliš drahý, ale radovali sa, že boli počítaní za hodných trpieť pohanenie pre Kristovo meno. Pavel a Sílas prišli o všetko. Nechali sa bičovať, dali sa hrubo zraziť na chladnú zem žalára a svoje nohy nechali bolestne spútať. Obťažovali azda vtedy svojimi sťažnosťami žalárnika? Určite nie! Len spev radosti a chvály Bohu zaznievali z väzenia a rušil polnočné ticho. Týchto učeníkov obšťastňovala vrúcna a opravdivá láska k dielu svojho Vykupiteľa, pre ktorého trpeli.1PS 271.3

    Keď nám Božia pravda naplní srdce, upúta pozornosť a ovládne náš život, utrpenie pre pravdu si budeme tiež pokladať za radosť. Vtedy nás nevystraší nijaké väzenie a žiadne mučidlo nám nebude prekážať v tom veľkom diele. „Ó duša, poď na Golgotu.“ Zamysli sa nad pokojným životom Božieho Syna. Bol to „muž bolestí, ktorý poznal útrapy“. Izaiáš 53,3. Hľaď na jeho potupenie. Trpíme azda nedostatok? Aj Kristus trpel. Hoci bol majestátom neba, pre nás schudobnel. Patríme medzi bohatých? Aj on patril. Pre nás sa však stal chudobným, aby nás svojou chudobou obohatil. V Kristovi nachádzame príklad sebazaprenia. Jeho obeť nespočíva len v tom, že opustil nebeskú slávu, ani v tom, že ho bezbožní ľudia trápili ako zločinca a odsúdili ako vinníka, ba ani v tom nie, že ho vydali na smrť ako záškodníka, ale v tom, že na seba vzal bremeno hriechov sveta. Kristov život napomína našu chladnú ľahostajnosť. Blížime sa ku koncu času; vtedy prichádza satan, veľmi rozhnevaný, lebo vie, že má krátky čas. Pôsobí každým zvodom neprávosti v tých, čo hynú. Kristus nás poveril statočne napredovať v boji. My však nerobíme ani dvadsatinu z toho, čo by sme mohli robiť, keby sme sa duchovne prebudili. Dielo zaostáva pre pohodlie a pre nedostatok sebazapierania. Náš Spasiteľ nám dal svojím životom žiarivý príklad.1PS 271.4

    Kristus potrebuje takých spolupracovníkov, čo cítia potrebu znásobiť svoje úsilie. Činnosť našich tlačiarní netreba obmedzovať, ale rozšíriť. Na rôznych miestach treba založiť školy, kde by sa pripravili mladí ľudia ochotní šíriť pravdu. Premárnili sme už veľa času a Boží anjeli zaznamenávajú našu nedbalosť. Pre svoju ospalosť a neposvätenosť sme už stratili mnoho vzácnych príležitostí, ktoré nám poskytol Boh tým, že medzi nás poslal kvalifikovaných ľudí, ochotných pomôcť nám v dnešnej tiesni. Ako veľmi by sme teraz potrebovali našu Hannu Moreovú1, aby nám pomohla šíriť zvesť medzi inými národmi. Jej rozsiahla znalosť misijných polí by nám umožnila prístup k ľuďom iných jazykov, ku ktorým sa teraz nemôžeme dostať. Boh nám dal tento dar, aby nám pomohol v prítomnej tiesni. Tento dar sme si však nevážili a Pán nám ho vzal. Ona už odpočíva, ale jej sebaobetavé skutky svedčia o nej. Bolo by žalostné, keby našu misijnú činnosť mala zdržovať neznalosť prístupu k rôznym národom a miestam v rozsiahlom misijnom poli.1PS 272.1

    Je nám úzko, keď strácame niektoré dary, ktoré sme pri väčšej bdelosti mohli mať. Pracovníci boli zdržovaní od práce v dozrievajúcich poliach. Ako Boží ľud musíme v najhlbšej pokore srdca prosiť Pána, aby nám odpustil našu bezcitnosť i sebeckú ľahostajnosť a vymazal náš zahanbujúci záznam o zanedbaných povinnostiach a nevyužitých príležitostiach. Úprimného kresťana pri pohľade na golgotský kríž opustí myšlienka šetriť na obetiach, určených na dielo tak, že by už nemal čo priniesť. Akoby počul hlas trúby: „Choď, pracuj na mojej vinici, práce je veľa, robotníkov málo!“1PS 272.2

    Skôr než Ježiš vstúpil na nebesá, upozornil svojich učeníkov na dozrievajúce polia a povedal im: „Choďte do celého sveta a zvestujte evanjelium všetkému stvoreniu.“ Marek 16,15. „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ Matúš 10,8. Zaprieme sa, aby sa žnivo rozsiahlych polí mohlo zhromaždiť?1PS 272.3

    Boh nás vyzýva, aby sme uplatnili hrivny vplyvu i hrivny svojich prostriedkov. Odmietneme azda poslúchnuť ho? Náš nebeský Otec nám dáva všetky dary, späť žiada len istú časť, aby nás vyskúšal, či nás môže uznať za hodných prijať dar večného života.1PS 272.4

    *****

    Bohu sú príjemné a milé aj dary malých detí. Obetné dary Pán hodnotí podľa ducha, v akom kto obeť prináša. Chudobní ľudia, ktorí sa riadia apoštolovou radou a každý týždeň odkladajú určité prostriedky, pomôžu doplniť pokladnicu a Boh ich dary prijíma, pretože prinášajú rovnako veľké, ak nie aj väčšie obete, ako ich bohatší bratia. Plán pravidelnej podpory diela sa osvedčí v každej rodine ako ochrana a proti pokušeniam utratiť prostriedky na neužitočné veci. Požehnaním bude zvlášť aj pre bohatých, pretože im zabráni oddávať sa rôznym výstrednostiam. (Testimonies For The Church, zv. 3, s. 412)1PS 272.5

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents