Rozhodný vplyv

Na svojej ceste by si mal byť taký rozhodný, aby sa nikto nemohol v tebe pomýliť. Bez rozhodnosti nebudeš mať na svet nijaký vplyv. Tvoje rozhodnutia môžu byť dobré a úprimné, ale rozplynú sa, ak útočisko s pevným životným zacielením nebudeš mať v Božej sile. Celé svoje srdce by si mal vložiť do Božieho diela. Mal by si sa so všetkou vážnosťou usilovať o skúsenosť pravého kresťanského života. Mal by si v svojom živote príkladne nasledovať Krista.1PS 172.1

Nemôžeš slúžiť Bohu a mamone. Buď si úplne na strane Boha, alebo nepriateľa. „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ Matúš 12,30. Poniektorí troskotajú vo svojom náboženskom živote, pretože stále váhajú a nevedia sa rozhodnúť. Často sú presvedčení, ba idú tak ďaleko, že skoro sa i poddávajú Božej vôli, ale nedosahujú cieľ a upadajú späť. V takomto stave sa im zatvrdzuje svedomie a čím ďalej, tým menej je citlivé na Boží hlas. Boží Duch ich napomínal, presviedčal, ale zostal nepovšimnutý, až naňho takmer celkom zabudli. S Bohom si nemožno zahrávať. On nám jasne vyznačuje povinnosť, a ak niekto nie je ochotný žiť v tomto svetle, zmení sa mu na tmu.1PS 172.2

Boh ťa vyzýva, aby si šiel pracovať na jeho vinicu. Začni tam, kde si. Choď ku krížu a vzdaj sa seba, sveta a každej modly. Bezvýhradne prijmi Ježiša do svojho srdca. Tam, kde si, ti bude ťažko žiť posväteným životom a pôsobiť takým vplyvom, ktorý by iných odvádzal od hriechu, zábav a nerozvážností na úzku cestu, ktorú pripravil Pán svojim vykúpeným.1PS 172.3

Úplne sa podriaď Bohu. Bezvýhradne sa vzdaj všetkého a usiluj sa dosiahnuť pokoj, ktorý prevyšuje ľudský rozum. Nemôžeš žiť z Krista, ak nie si v ňom. Ak nebudeš v ňom, vyschneš ako suchá vetva. Neuvedomuješ si svoj nedostatok čistoty a skutočnej svätosti. Mal by si pocítiť vážnu túžbu po Svätom Duchu a čo najvážnejšie sa modliť, aby si ho dostal. Nemôžeš očakávať Božie požehnanie, ak ho nebudeš vyhľadávať. Ak použiješ prostriedky, ktoré máš na dosah, porastieš v milosti k vyššej úrovni života.1PS 172.4

Nemáš prirodzenú túžbu po duchovných veciach, ale lásku k nim si môžeš vypestovať, ak myseľ a všetky svoje schopnosti usmerníš na tento cieľ. Potrebuješ silu k činu. Pravá výchova je moc, ktorá nám pomáha používať schopnosti tak, aby sme dosiahli požehnané výsledky. Prečo duchovným veciam venujeme vo svojom živote tak málo pozornosti, kým svetu patria všetky naše telesné i rozumové sily? Je to preto, že všetko naše úsilie je zamerané práve sem. Naučili sme sa bezvýhradne a všemožne zapájať sa do svetských záležitostí a myseľ si na to zvykla. Preto kresťania vidia náboženský život taký ťažký a svetský život ako ľahký. Schopnosti boli takto usmerňované. V náboženskom živote stačil určitý súhlas s pravdami Božieho slova, no chýbalo uvedenie jeho zásad do života.1PS 172.5

Pestovať náboženské zmýšľanie a zbožné city nebolo súčasťou výchovy. Toto by však malo ovplyvniť a zaujať celú bytosť. Chýba nám návyk robiť dobre. Existuje akási krčovitá činnosť za priaznivých okolností, no prirodzene a pohotovo premýšľať o Božích veciach nebýva hlavnou zásadou mysle.1PS 173.1