Svätosť záväzkov

Keď niekto ústne alebo písomne sľúbil v prítomnosti bratov, že istú hodnotu odovzdá, potom sú tu viditeľní svedkovia zmluvy medzi Bohom a sľubujúcim. Nejde o sľub človekovi, ale Bohu, a je to ako dlžobný úpis blížnemu. Nijaký dlžobný úpis nezaväzuje kresťana tak, ako sľub, ktorý dal Bohu.1PS 385.2

Kto sa takto zaväzuje blížnemu, obyčajne nepomýšľa nejako sa striasť svojich záväzkov. Sľub Bohu, Darcovi všetkých darov, je ešte závažnejší. Prečo by sme sa teda chceli vyhýbať splniť sľuby, ktoré sme dali Bohu? Môžeme azda sľuby dané Bohu pokladať za menej záväzné? Či azda preto, že tieto sľuby sa nebudú pretriasať v pozemskej súdnej sieni, majú byť menej platné? Či môže Boha olupovať ten, kto vyznáva, že je spasený krvou nekonečnej obete Ježiša Krista? Či jeho sľuby a činy nepadajú na váhu nebeskej spravodlivosti?1PS 385.3

Každý z nás má nejaký prípad, ktorý sa tam zvažuje. Naše konanie zaváži proti nám. Smrteľne vážny bol prípad Ananiáša a Zafíry. Tým, že si ponechali časť utŕženej hodnoty, klamali Duchu Svätému. Vinný je každý, kto koná podobne.1PS 385.4

Keď prítomnosť Božieho Ducha ovplyvní ľudské srdcia, sú potom ochotnejšie zaprieť sa a obetovať na Pánovo dielo. Keď Božie svetlo mocne presvieti myseľ, vtedy premôže aj starého človeka; sebectvo stráca svoj vplyv na srdce, prebúdzajú sa túžby napodobiť vzor Ježiša Krista a vedú k sebazapreniu a štedrej obetavosti. Vtedy mäkne povaha prirodzene sebeckého človeka, ktorý sa stáva láskavým a súcitným voči hriešnikom a dáva sľub Pánovi ako kedysi Abrahám a Jákob. Pri takýchto príležitostiach sú prítomní nebeskí anjeli. Láska k Bohu a k ľuďom víťazí nad sebectvom a svetskými záľubami. Deje sa to najmä vtedy, keď Boží služobník pod vplyvom moci Božieho Ducha vysvetľuje Boží plán vykúpenia zavŕšený v Obeti na kríži. V nasledujúcich textoch Písma si môžeme povšimnúť, ako Boh hľadí na sľuby:1PS 385.5

„Potom Mojžiš hovoril náčelníkom izraelských kmeňov: Toto prikázal Hospodin: Ak muž dá Hospodinovi sľub alebo prísahu, že berie na seba záväzok, nech nezruší svoje slovo; nech splní všetko tak, ako to vyšlo z jeho úst.“ 4. Mojžišova 30,2.3. „Nedopusť, aby ťa ústa zviedli na hriech, nehovor pred Božím poslom: Bol to omyl. Prečo sa má Boh hnevať pre tvoju reč a zničiť dielo tvojich rúk?“ Kazateľ 5,5. „Do tvojho domu vojdem so spaľovanými obeťami, splním ti svoje sľuby, ktoré vyriekli moje pery a v súžení vyslovili moje ústa.“ Žalm 66,13.14. „Je osídlom pre človeka nerozvážne povedať: Sväté! A len po daných sľuboch rozmýšľať.“ Príslovia 20,25. „Cudzincovi smieš požičať na úrok, ale svojmu bratovi nedávaj na úrok, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom konaní v krajine, ktorú ideš zabrať. Ak dáš svoj sľub Hospodinovi, svojmu Bohu, nemeškaj ho splniť, lebo ťa Hospodin, tvoj Boh, určite vezme na zodpovednosť a budeš mať hriech. Ak sa zdržíš sľubovania, nebudeš mať hriech.“ 5. Mojžišova 23,21-23.1PS 386.1

„Dávajte sľuby Hospodinovi, svojmu Bohu a spĺňajte ich! Nech všetci vôkol neho prinášajú dary tomu, ktorý vzbudzuje bázeň.“ Žalm 76,12. „Vy ho však znesväcujete tým, že hovoríte: Stôl Pánov je poškvrnený, a čo sa naň donáša, je opovrhnutý pokrm! Hovoríte: Hľa, aká námaha! Opovrhujete tým – vraví Hospodin mocností – a prinášate ulúpené, krívajúce a choré ako obetný dar, a ja to mám so záľubou prijať z vašej ruky? – vraví Hospodin. Zlorečený je klamár, ktorý má v stáde samca, sľúbi ho, a predsa obetuje Pánovi, čo je chybné. Veď ja som veľký kráľ – vraví Hospodin mocností – a moje meno je hrozné medzi národmi.“ Malachiáš 1,12-14.1PS 386.2

„Radšej nesľubuj, akoby si mal sľúbiť a nesplniť. Nedopusť, aby ťa ústa zviedli na hriech.“ Kazateľ 5,4.5.1PS 386.3

Boh určil, kde človek môže priložiť ruku k dielu záchrany svojich blížnych. Môže spolupracovať s Kristom a konať skutky milosrdenstva a dobročinnosti, no nemôže ich vykúpiť, pretože nemôže splniť nároky pošliapanej spravodlivosti. Toto môže vykonať len Boží Syn tým, že odkladá česť a slávu, že svoje božstvo odieva človečenstvom a prichádza na zem pokoriť sa a obetovať svoju krv za človeka.1PS 386.4

Keď Kristus posielal svojich „do celého sveta“ kázať evanjelium všetkému stvoreniu, určil ľuďom š í r i ť zvesť evanjelia. Kým jedni idú kázať, Boh vyzýva druhých, aby desiatkami a obeťami podporovali toto šírenie zvesti Slova ústne alebo tlačou v celom svete. Toto sú prostriedky, ktorými Boh povznáša človeka. Práve toto dielo človek potrebuje, pretože ono prebúdza najhlbšie city jeho srdca a mobilizuje k činnosti najvyššie duchovné schopnosti.1PS 387.1