Manželky kazateľov^{*Testimonies For The Church, zv. 1, s. 137-140.}

Vo videní som pozorovala manželky kazateľov. Niektoré z nich nepomáhajú svojim mužom, hoci vyznávajú posolstvo tretieho anjela. Viac však myslia na vlastné záujmy a záľuby než na Božiu vôľu, aby úprimnými modlitbami a ohľaduplným konaním podopierali ruky svojich manželov. Videla som, že niektoré z nich sa správajú tak svojvoľne a sebecky, že satan ich používa za svoje nástroje a prostredníctvom nich marí vplyv a prácu ich manželov. Radšej nariekajú a repcú, než aby určité ťažkosti vedeli ochotne zniesť. Zabúdajú na to, čo pre pravdu vytrpeli prví kresťania. Myslia si, že musia uspokojiť každé svoje prianie a žiť, ako sa im páči. Zabúdajú na svojho učiteľa Ježiša. Zabúdajú na Muža bolestí, ktorý poznal útrapy a nemal, kde by hlavu sklonil. Ani ich nenapadne pomyslieť na jeho sväté čelo dopichané ostňami tŕňovej koruny. Zabúdajú na toho, ktorý cestou na Golgotu padal pod ťarchou kríža. Nešlo len o ťarchu dreva, ale o tiaž hriechov celého sveta, ktorá doľahla na neho. Zabúdajú na ostré klince, ktorými mu ľudia poprerážali ruky i nohy a nepomyslia na výkrik smrteľnej úzkosti: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil“. Matúš 27,46; Marek 15,34. Pri všetkom tomto utrpení, ktoré Kristus znášal pre nich, prejavujú veľkú neochotu trpieť preňho.1PS 24.1

Videla som, že títo ľudia žijú v sebaklame. Nijako sa nezúčastňujú na diele evanjelia. Pravda sa im síce stala oporou, ale táto pravda nemá oporu v nich. Keď ich raz táto slávna a dôležitá pravda uchváti, vtedy odumrie vlastné ja a vtedy už nebudú vravieť: „Chcem ísť niekde inde, nechcem zostať tu.“ Vtedy si položia vážnu otázku: „Kde ma chce mať Boh? Kde ho môžem najlepšie osláviť a kde možno spoločným úsilím vykonať čo najviac dobra?“ Ich vôľa by sa mala podriadiť Božej vôli. Svojvoľnosť niektorých manželiek kazateľov bude prekážkou hriešnikom na ceste k obráteniu, a krv hynúcich bude svedčiť proti nim. Niektorí kazatelia prinášali vážne svedectvo o povinnostiach a chybách v cirkvi, no nemalo to žiaducu ozvenu, lebo všetky tieto prenikavé svedectvá potrebovali ich manželky. Výčitky sa teda veľkou mierou týkali vlastne ich samých. Nechávajú sa silne ovplyvniť a strhnúť manželkami na úkor svojho úsudku, čím sa oslabuje ich úsilie a podlamuje ich vplyv. Malomyseľnejú, ochabujú a neuvedomujú si skutočnú príčinu svojho neúspechu, hoci je celkom blízko, v ich vlastnej domácnosti.1PS 24.2