Nerozvážnosť nepripravenosti

Je celkom nerozumné odkladať prípravu na budúci život až na poslednú hodinu tohto života. Veľmi sa mýli aj ten, kto otáľa s odpoveďou na Božiu výzvu štedro obetovať na jeho dielo dovtedy, kým svoje správcovstvo odovzdá iným. Tí, ktorým odkazujete svoju hrivnu majetku, nemusia s ňou tak dobre naložiť ako vy. Ako sa môžu bohatí ľudia vystavovať takému veľkému nebezpečenstvu! Tí, čo chcú o svojom vlastníctve rozhodnúť v poslednej chvíli pred smrťou, odkazujú ho skôr smrti než životu. Mnohí takto konajú priamo proti Božiemu zámeru, jasne vyznačenému v jeho Slove. Ak chcú robiť dobre, musia uchopiť prítomnú príležitosť a pracovať zo všetkých síl v obave, že vhodnú príležitosť môžu stratiť.1PS 391.4

Tých, čo poznanú povinnosť zanedbávajú obchádzaním požiadaviek, ktoré im Boh ukladá v tomto živote, a ktorí si svedomie utišujú rozhodnutím, že odkázanie majetku urobia pred smrťou, Pán nepochváli a nedostanú nijakú odmenu. Nezapierali sa, ale sebecky si ponechávali prostriedky, kým len mohli, a uvoľnili ich, len keď ich už smrť odvolala. Keby títo ľudia boli kresťanmi, urobili by ešte pri plnom vedomí to, o čom chcú rozhodovať až pri smrti. Seba i svoj majetok by posvätili Bohu a poctivým šafárstvom by získali uspokojenie z verného plnenia povinností. Keby sa pre to rozhodli, mohli by splniť sami Božie požiadavky, namiesto toho, aby kládli zodpovednosť na iných.1PS 392.1

Mali by sme sa pokladať za správcov Pánovho majetku a Boha považovať za zvrchovaného vlastníka, ktorému musíme vrátiť, čo je jeho, keď nás o to požiada. Keď príde Pán, aby si vzal svoje aj s úrokmi, vtedy lakomci uvidia, že namiesto toho, aby zverené hrivny zúročili, privolávali na seba zlorečenstvo vyrieknuté nad neužitočným sluhom.1PS 392.2

Pán chce, aby sa smrť jeho služobníkov pokladala za stratu pre ich dobročinnosť a premnohé štedré obete, ktorými dopĺňali Božiu pokladnicu. Posmrtné odkazy sú len úbohou náhradou za živú, štedrú obetavosť. Boží služobníci by mali robiť svoje testamenty každý deň v dobrých skutkoch a dobročinných obetiach Bohu. Nemali by dovoliť, aby bola časť určená Bohu neprimerane malá v porovnaní s tým, čo si ponechávajú na vlastný úžitok. Ak „testament“ robia denne, budú pamätať na tie ciele a priateľov, ktorých najviac milujú. Ich najlepším priateľom je Ježiš. Neľutoval pre nich ani obeť svojho života; schudobnel pre nich, aby jeho chudobou zbohatli. Zasluhuje si celé srdce, majetok a všetko, čo majú.1PS 392.3

Mnohí kresťania však nedbajú na Ježišove požiadavky za života a urážajú ho len úbohou almužnou pri smrti. Títo všetci by mali pamätať, že toto okrádanie Boha nie je len nejaký prenáhlený čin, ale premyslený plán, o čom svedčia už počiatočné slová testamentu: „Pri plnom vedomí...“ Keď olupovali Božie dielo za života, neprestávajú ho olupovať ani po smrti. A to sa deje s plným súhlasom všetkých rozumových schopností. Mnohí si takýto testament radi a s uspokojením berú za podušku smrti. Testament im je časťou prípravy na smrť a je pripravený tak, aby ich vlastníctvo nevyrušovalo v hodine smrti. Môžu títo ľudia s radosťou premýšľať o otázke, ktorú dostanú od Pána, aby totiž vydali počet zo svojho šafárstva?1PS 392.4

Všetci musíme byť bohatí v dobrých skutkoch v tomto živote, ak chceme dosiahnuť budúci, večný život. Keď zasadne súd a knihy budú otvorené, každý bude odmenený podľa svojich skutkov. V zborovej knihe je zapísaných veľa mien, pri ktorých v nebeskom denníku je záznam o okrádaní Boha, a ten je proti nim. Ak sa títo ľudia nebudú kajať, nezištne a obetavo pracovať pre Majstra, celkom určite dostanú údel neverného šafára.1PS 393.1

Často sa stáva, že niektorý usilovný podnikateľ je náhle odvolaný zo života bez predchádzajúceho napomenutia a pri prieskume jeho obchodu sa zistí, že ide o veľmi zamotaný prípad. Právnické výdavky na urovnanie tohto stavu pohltia ak nie všetko, tak aspoň veľkú časť vlastníctva majetku, čím sú jeho žena, deti a Kristovo dielo olúpené. Tí, čo verne šafárili s Pánovými prostriedkami, budú presne vedieť, ako stojí ich podnik, a ako múdri ľudia budú pripravení na každý prípad. Keby sa mal ich život náhle skončiť, nenechali by toľko starostí tým, ktorí majú urovnávať ich záležitosti.1PS 393.2

Mnohí nie sú schopní napísať poslednú vôľu, kým sú ešte zdraví. Naši bratia by mali urobiť určité opatrenia. Mali by poznať svoj majetkový stav a nemali by dovoliť, aby sa ich podnik zaplietol do ťažkostí. Mali by usporiadať svoj majetok tak, aby ho mohli kedykoľvek opustiť.1PS 393.3

Testamenty by mali byť zhotovené tak, aby obstáli pred zákonom. Keď sú hotové, môžu ležať aj celé roky a nikomu neuškodia, ak sa pritom pokračuje v dávaní podľa potreby diela. Bratia, smrť nepríde ani o deň skôr preto, že ste urobili testament. Ak vo svojej poslednej vôli odkazujete majetok svojim príbuzným, nezabudnite na Božie dielo. Ste Božími nástrojmi a zaobchádzate s jeho majetkom. O jeho požiadavkách by ste mali uvažovať predovšetkým. Pravda, svoju ženu a deti nemôžete nechať bez pomoci a mali by ste pre nich urobiť určité opatrenie, ak to potrebujú. V testamente však neuvádzajte obvyklý dlhý zoznam príbuzných, ktorí nič nepotrebujú.1PS 393.4

Vždy by sa malo pamätať na to, že terajší sebecký systém zaobchádzania s majetkom nie je podľa Božieho plánu, ale je ľudským vynálezom. Kresťania by mali byť reformátormi, zriecť sa doterajších zvyklostí a dať testamentom celkom novú podobu. Vždy pamätajte na to, že tu zaobchádzate s Pánovým vlastníctvom. V tejto záležitosti je Božia vôľa zákonom. Keby vás niekto poveril byť vykonávateľom jeho poslednej vôle, či by ste pozorne neskúmali jeho vôľu, aby sa ani to najmenšie nedalo zneužiť? Váš nebeský Priateľ vám zveril majetok a svoju vôľu vám dal za meradlo, ako máte s vlastníctvom naložiť. Ak sa táto vôľa skúma nesebecky, potom to, čo patrí Bohu, sa nepoužije nesprávne. Božie dielo bolo hanebne zanedbané, hoci Boh dal ľuďom dosť prostriedkov pre každý prípad, len keby mali vďačné, poslušné srdce.1PS 393.5